Radosť z fotenia aj počas korona karantény.

Radosť z fotenia aj počas korona karantény.

Korona nás všetkých od polovice marca uzatvorila do našich domov, home-officov, home-škôl našich detí … a stopla nám naše koníčky. Ja som mal pohyb vždy rád a fotenie mi spojilo užitočné s príjemným, keďze Fujina mi dáva radosť z fotenia. Tak aj ja som v karaténe trpel bez pohybu a fotografovania. Ale našiel som spôsob ako skĺbiť fotenie, pohyb a povinnosť „vyvetrať deti“. Dohodli sme sa na prechádzkach a túrach v prírode aspoň raz za 2-3 dni. Opäť som začal pravidelne fotiť s FujiFilmom a udržiaval som sa vo foto kondícii. Ale čo bolo dôležité, v športovej kondícii sme sa udržiavali celá rodina – pohybom v peknom prostredí Malých Karpát. Aspoň na dve hodinky sme hodili za hlavu všetky „screeny“, aj keď u detí to bolo ťažké dohadovanie:-)

Malý screen v malých rukách v úlohe fotoaparátu poslúžil ako užitočná motivácia a možno prvé kroky k budúcemu hobby. Snáď nový parťák na fotopotulky. Zakvitnutý medvedí cesnak s charakteristickou vôňou pri stúpaní nad jaskyňu Driny nás celkom uchvátil.

f4 čas 125, ISO 200, 140mm

Výber lokality

Nájsť vhodnú lokáciu, ktorá vyhovuje všetkým nebolo vôbec jednoduché. Muselo to byť „na dostrel“ od Bratislavy, niečo medzi Kamzíkom a Zárubami, musela to byť ľudoprázdna destinácia. Navyše to nemohlo to byť príliš náročné na prevýšenie. Samozrejme som hľadal miesta s dobrým svetlom a zaujímavými prírodnými prvkami. Na plánovanie turistických trás mi dobre poslúžil portál mapy.hiking.sk. Aj v lese sme chodili poctivo zarúškovaní od hlavy po päty. Je zaujímavé ako rýchlo prišlo teplé počasie a v priebehu mesiaca sme vymenili bundy za tričká.
Cesta z Pezinka na Žilovú smerom na Pezinskú babu poskytovala slnečné stráne. V polovici marca prevláda žltá farba, teraz v máji už bola vysoká tráva kompletne zelená.

f1.8 čas 4000, ISO 200, 35mm

Dolina Hlboča pri Smoleniach ponúka tôňu majestátnych stromov a jediný občasný veľký vodopád v Malých Karpatoch. Ale tento prírodný úkaz trvá iba pár dní, aj to iba pri dostatočnom jarnom topení snehu. To štastie som nemal, tak vodnú zábavku poskytol potôčik Lúčanka v Limbachu a jeho malé pekné meándre.

f16 čas 60, ISO 200, 35mm

Výber objektívu

V rámci tréningu som si vždy bral iba jeden objektív. Málokedy som sa dostal na vrchol s výhľadom, tak voľba väčšinou padla na dlhšie ohnisko Fujinon XF 50-140 f2.8. Ale niekedy som predpokladal vhodnejšie podmienky pre kratšie sklo Fujinon XF 16-55 f2.8. Oba tieto objektívy majú ostrú kresbu, dostatok svetelnosti aj pri fotení v tieni a skvele poslúžia aj ako portrétne objektívy. Napríklad vyhliadková veža pod Kamzíkom ešte v „pred-rúškovom“ čase poskytla v poludňajšom slnku peknú tieňohru a dobré svetlo pre plne otvorené oči.

f2.8 čas 1000, ISO 160, 37mm

Výber objektu

Keďže sme sa viac krát vracali na tie isté trasy (prísne kritéria na lokalitu proste nepustili), tak som sa skôr zameral na rozmanité motívy ako na celkovú krajinku. Tá bola vždy rovnaká. Západ ani východ slnka nebol s našim vychádzkovým časom kompatibilný. Okrem toho, že mi príroda pomáha prečistiť myseľ, tak som sa vždy snažil pozerať aj na známu trasu iným pohľadom a nachádzať to, čo som predtým neobjavil. Pri potoku na lúke pri Smolenickom zámku som našiel v krásnom protisvetle záružlie močiarne. Názov tohto kvietku som si pamätal ešte zo základnej školy, ale že je taký pekný, som si doštudoval až teraz.

f2.8 čas 2000, ISO 160, 55mm

Inokedy sme mali štastie na lesnú zver – užovky, srnky alebo túto ryšavú veveričku vysoko v korunách stromov. Nie som wildlife fotograf a 140mm na maxime nie je ideálne, ale niekedy sa podarí, hoci s veľkým orezom. Očkom pokukujem ešte po telekonvertore Fujinon XF 1.4X, ktorý by mi predĺžil horný koniec na 200mm, ale o tom až nabudúce.

f2.8 čas 250, ISO 160, 140mm

Niekedy sme vyšli až na vrchol, stálo nás to veľa síl, ale ten výhľad stál za to. A čo je dôležité, aj deti sa vyčerpali a po návrate domov už boli kľudné.

f4.0 čas 2000, ISO 160, 50mm

A zaslúžená odmena na záver, opekanie špekáčikov, poskytlo opäť iné svetlo, tentokrát ohnivé svetlo.

f2.8 čas 500, ISO 160, 35mm

Vždy sa dá nájsť niečo na fotenie, aj na 100 krát prechodených miestách. Príroda sa neustále vyvíja a niekedy stačí iba iné, inak zaujímavé svetlo. Ja nie som príliš domáci typ v zmysle, že by som si doma našiel inšpiráciu na fotenie. Ani sa mi nechce pozerať na youtube nespočetné nápady a nekopírovať to, čo fotia doma druhí. Ja sa snažím mať vlastnú hlavu aj pri fotení. Hľadám si vlastnú inšpiráciu a to ma baví a napĺňa.

Radosť, svetlo a prirodzenosť nájdete aj v ďalších mojich fotografiách.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.