Fuji X-T3 spoľahlivý rýchlik aj pre šport

S Fujifilmom X-T1 som nafotil veľa športových podujatí, či už discgolfových, bežeckých alebo firemných športových hier. Tak som si za tie roky na neho zvykol, že som už nevnímal hendikep tohto modelového radu v rýchlosti oproti zrkadlovkám. Fotenie ma vždy aj vďaka Fujifilmom bavilo. Teraz som sa tešil som ako prevetrám o dve generácie novšiu Fujinu.

Svetlo a fotenie v telocvični

V jedno februárové sobotné ráno som si dohodol fotenie mladých basketbalistov v športovom areáli na Dlhých Dieloch v Bratislave. Bola to skôr väčšia telocvična, ktorá mala jednu stranu, resp. iba jej hornú polovicu presklennú. A umelé osvetlenie bolo iba štandardné, pre divákov dostatočné, ale uvidíme ako pre expozičný trojuholník. Aj ja sa držím hesla „štastie praje pripraveným“ a na fotenie som prišiel dostatočne v predstihu aby som bol na zápas pripravený.

Premýšlanie o kompozícii, uhloch záberov, rušivých pozadí, alebo naopak zakompovanie lôg športového klubu a hlavne otestovanie rýchlosti závierky. To sú paramatre, ktoré som si potreboval predpripraviť, aby som sa mohol spokojne venovať foteniu počas zápasu a myslieť iba na zaujímavé momenty, ktoré sa snažím predvídať.

Päťstotina je istota

Ja si užívam fotenie s Fujifilmom aj preto, že mám vždy prehľad a pod kontrolou expozičný trojuholník. Vždy fotím v plne manuálnom expozičnom režime a užívam si simuláciu expozície, ktorú vidím v hľadáčiku. Nechápem fotografov, ktorí riešia optický hľadáčik vs elektronický, v moderných bezzrkadlovkách je hľadáčik dostatočne rýchly, s vysokým rozlíšenín. A hlavne vidím reálnu expozíciu ako si ju chcem nastaviť a to zrkdlovka nevie v natívnom režime.

Ale späť k basketbalu a expozícii. Jednoznačne najdôležitejšie je otestovať si hraničnú rýchlosť, pri ktorej nebudú fotky rozmazané. Tu vám žiadna stabilizácia fotoaparátu nepomôže. Pri tréningu som zistil, že 1/400 je tou hranicou pre 90% záberov, ale pri extra rýchlom pohybe je to až 1/500.

Preto som väčšinu času používal práve päťstotinu a iba pri predvídateľne pomalších akciách som znížil rýchlosť uzávierky. S „red badge“ profi zoommi Fujinon XF 16-55 a 50-140 môžem smelo používať najnižšiu clonu f2.8. Nakoniec ostáva citlivosť, tá mi vychádzala na ISO 800-1000. Pre APS-C Fuji X-trans žiadny problém. Prvý viditeľný dvojgeneračný posun je vidno práve na snímači ako zvláda citlivosť. 26,1 MPx BSI CMOS X-Trans IV lepšie zvláda šum ako aj vyťahovanie detailov v post-produkcii (CaptureOne v12) versus 16,3 MPx CMOS X-Trans II vo Fuji X-T1. Do ISO 800 nie sú rozdiely tak výrazné.

Rýchlosť ostrenia

Zmienil som sa, že som využíval na maximum vysoko svetelné Fujinon zoom objektívy a fotil som pri f2,8 niekedy f3,2. Táto clona krásne vypichne hlavný motív, napr. basketbalistu s loptou, ale je to oveľa náročnejšie na skutočne rýchle a presné automatické zaostrovanie. Tu som zaregistroval ďalší významny medzigeneračný rozdiel. Keď som fotil s Fuji X-T1, tak som si musel nájsť spôsob ako najlepšie ostriť, ja som stará škola, tak využívam ostrenie na centrálny bod. Zvykol som si a bol som spokojný až doteraz… keď som X-T3 prevetral na športovej disciplíne.

Suverénne rýchle ostrenie, ako aj kontinuálne je super vec, najmä keď ste pod druhým košom a rýchlo sa blíži utočiaci basketbalista. Na rozdiel od rýchlosti a presnosti, ktorú si s radosťou užívate, na jednu vec som si musel zvykať dlhšie. A tou je dotykový displej a výber ostriaceho bodu. Ako som hovoril, ja som zvyknutý na centrálny ostriaci bod a prekomponovanie. Keď som sa niekedy omylom dotkol displeja, tak sa mi ostriaci bod presunul a keď som chcel komponovať v rýchlosti na stred, tak som ho mal zrazu inde. Dávam si už pozor na „letmé dotyky“, ale keď je trošku viacej času , tak využívam komponovanie na displeji a výber ostriaceho bodu. Je to super návykové, keď máte menej dynamickú scénu.

Moja športová výbava

Na fotenie basketbalu som sa vybral s relatívne kompaktnou zostavou. Na super pohodlných popruhoch Black-dog DoubleStrap od slovenského výrobcu Martina Remenára som mal zavesený Fujifilm X-T1 s dlhým ohniskom Fujinon XF 50-140. A na druhej strane Fujifilm X-T3 s kratkým ohniskom XF 16-55. Keďze som fotil zblízka a vedel som, že budem používať hlavne 16-55, tak som sa rozhodol, že ju dám na primárne telo X-T3. Skvelo sa osvedčili aj nové SDXC UHS-II karty Lexar Professional 1667X 128GB, ktoré som používal v oboch slotoch pre zálohovateľný RAW zápis. To všetko vrátane notebooku MS Surface Pro5 sa mi zmestilo do praktického fotobatohu National Geographic Africa Medium Backpack (NG A5290), ktorý recenzoval aj Karol Srnec na www.ephoto.sk

Poďakovanie športovému klubu Karlovka

Je to užasné aké skvelé prostredie vytvárajú tréneri, rodičia a kamaráti basketbalového klubu Karlovka. Chalanov to baví a hrajú výborný basketbal a táto radosť sa výborne fotí a zachytáva na momentkách. Držím im palce, nech z nich vyrastú výborní basketbalisti. A vďaka patrí aj rodičom, že ich vedú k pohybu a zdravému životnému štýlu.

Viac fotiek z basketbalu aj iných športových disciplín nájdete v mojom portfóliu.